Dejiny produkcie potravín sú fascinujúcou témou, ktorá odráža vývoj spoločnosti a technológií počas stáročí. V článku sa venujeme trochu odlišným pohľadom na históriu produkcie potravín. Zájdeme až do milióny rokov starého obdobia, kedy človek ešte nevedel loviť, cez obdobie Homo sapiens až po dobu industriálnu. Koľko potrebovali naši predkovia pôdy na to, aby sa uživili? A ako je to dnes?
Jedným zo základných predpokladov prežitia akéhokoľvek druhu organizmu je schopnosť zadovážiť si potravu. Človek si prešiel dlhým vývojom, ktorý trval milióny rokov. Behom vývoja naši predkovia z čias antropoidov (ľudoopíc) získali dôležité fyzické prednosti.
Prvé nástroje spojené s lovom boli hroty a šípy. Toto obdobie je spájané s ranými druhmi rodu Homo, ako je Homo erectus. Archeologické nálezy naznačujú, že ľudia začali používať hroty na konci doby australopitekov, približne pred 1,7 až 2,5 miliónmi rokov. Dokázali ľahko zabíjať zranené, choré a pomalé zvieratá. K väčším koristiam sa ale dostali len vďaka zvyškom z úlovkov divokých šeliem.
Homo sapiens, druh ktorý sa objavil približne pred 300 000 až 200 000 rokmi patrí medzi našich najbližších príbuzných. Niekedy v tejto dobe už človek ovládal vzpriamený postoj a chôdzu na dvoch nohách. Dokázal lepšie vyhľadávať zdochliny, zbierať rastliny a loviť pomocou čoraz dokonalejších nástrojov, ako oštepy a sekery.
Pokrok v nástrojoch na lovenie nastal až v rokoch 40 000 až 25 000 pred naším letopočtom. Lovci mamutov v staršej dobe kamennej už dokázali loviť aj veľké zvieratá. Skutočný pokrok však prišiel až niekedy okolo 10 000 rokov pred naším letopočtom. Sekery s násadou, luky, šípy, tkané siete, košíky a rybárske prúty. To nám postupne umožnilo loviť širokú škálu živočíchov. Ľudia začali pestovať plodiny a domestikovať niektoré druhy cicavcov a vtákov. Toto viedlo k vytváraniu prvých osídlení a vzniku prvých stabilných komunít. Osadníci morských pobreží ovládli rybolov a zberači zber rastlín.
Prechod od lovu k usadlostiam bez migrovania sa dá považovať za ranné poľnohospodárstvo. Jedna rodina v suchých oblastiach potrebovala na získanie dostatočného množstva potravín viac ako 100 km2. Ranné poľnohospodárstvo taktiež znamenalo, že jeden hektár obrábanej pôdy uživil viac ako jedného človeka. Na rozdiel od lovcov boli poľnohospodári nútení sa v rozmanitosti pestovaných plodín obmedzovať na niekoľko základných ako pšenica, jačmeň, ryža, kukurica, strukoviny, zemiaky. Poľnohospodári s prevažne rastlinným jedálničkom dokázali uživiť populáciu s 2 až 3-krát väčšou hustotou ako v spoločenstvách lovcov a zberačov.
V starovekom Egypte vzrástla hustota obyvateľstva z asi 1,3 osoby na hektár kultivovanej pôdy v preddynastickej dobe na približne 2,5 osoby na hektár počas približne 3,5 tisíc rokov. Časom (avšak veľmi pomaly) efektivita predindustriálnej produkcie potravín rástla. Hustotu 3 ľudia na hektár dosiahli až v 16-tom storočí. Aj to iba v intenzívne obhospodarovaných regiónoch Číny za dynastie Ming. Európa prekročila hranicu 2 ľudí na hektár až v 18-tom storočí.
Takto pomalý rast vyživovacej schopnosti behom predindustriálnej éry znamenal, že ešte pred niekoľkými generáciami mohla bez pocitu hladu prežiť len malá časť populácie. Stávalo sa, že úroda bola malá alebo zničená vo vojnách a hlad býval úplne bežný. Ešte aj keď bola úroda pestrá a nadpriemerná, ľudia si svoj jedálniček udržali obvyklý.
Dnes sa väčšina ľudí vo vyspelých krajinách stará o to, čo jesť, ako nakupovať efektívne, ale vôbec nie o to, či budú mať dostatok jedla na prežitie. Aj napriek tomu žije na svete značné množstvo obyvateľstva, ktoré nedostatkom jedla stále trpí. Ich celkový počet behom posledných troch generácií klesol na menej ako jednu desatinu svetovej populácie. Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) odhaduje, že podiel obyvateľov trpiacich podvýživou klesol celosvetovo zo zhruba 65 % v roku 1950 na približne 25 % v roku 1970 a približne na 15 % v roku 2000. Vďaka industrializácii a pokroku sa tento podiel v roku 2014 znížil až na 7,7 %. Avšak menej to už nikdy nebolo. Aj vďaka reakcii svetovej globálnej ekonomiky na COVID-19 a ruskú špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine FAO odhaduje, že dnes je percento tesne nad 9 %. Za jeden z faktorov globálneho poklesu podvýživy sa môžeme pozrieť aj očami rastu svetovej populácie. Tam zistíme, že v roku 1950 bolo na svete približne 2,5 miliardy ľudí a dnes je ich viac ako 8 miliárd.
Bolo by zaujímavé vypočítať, koľko hektárov pôdy potrebných na produkciu potravín pripadá na obyvateľa dnes. Tento fakt sa dnes nedá jednoznačne určiť. A tak sa pozrime aspoň na dostupné fakty. Podľa údajov rôznych organizácií sa odhaduje, že poľnohospodárska pôda predstavuje približne 40 % z celkovej plochy pevninskej Zeme. To ale zahŕňa aj plochy využívané na pestovanie komodít, lesy využívané na drevo a ďalšie súvisiace plochy ako pastvy na dobytok a plantáže. Hoci celková plocha zemského povrchu predstavuje 510,1 miliónov km2 iba približne 149 miliónov km2 tvorí pevnina. Podľa takýchto prepočtov môže byť plocha použitá na produkciu potravín iba 1 hektár na jedného človeka. Treba však počítať s tým, že ak v minulosti sme sa snažili produkovať potraviny vyslovene na prežitie, dnes už značná plocha predstavuje pestovanie potravín, ktoré iba obohacujú náš jedálniček. Ako napríklad cukor, koreniny, káva, čaj, ovocie, a pod.
Podľa medzinárodného tímu vývojárov, výskumníkov a dobrovoľníkov s cieľom sprístupniť svetové štatistiky worldometers sa v momente písania tohto článku na svete nachádza až 875 miliónov podvýživených ľudí. Paradoxne obéznych je približne rovnako a ľudí s nadváhou až neuveriteľných 1,75 miliárd.
