Je známe ako zakázané ovocie hriechu z Biblie, napriek tomu je dnes jedným z najkonzumovanejších ovocí na svete. Newtonovi poslúžilo pri objasnení gravitačného zákona. Hydratuje organizmus, je chutné a šťavnaté. Používa sa na prikrmovanie detí v detskej výžive, do rôznych dezertov či iných jedál. Sú z neho výborné džemy, ovocné nápoje či vína a výborne chutí aj čerstvé, obraté priamo zo stromu.
Základná charakteristika:
Jablko je šťavnatý plod jablone, ktorý sa konzumuje čerstvý či pečený, slúži ako surovina pri varení a na výrobu nápojov. Najrozšírenejšia je jabloň domáca, menej sa pestuje jabloň slivkovolistá. Veľkosť červených, zelených alebo žltých guľovitých plodov je 5-13 cm v priemere.
Pôvod:
Pochádza zo Strednej Ázie, kde dodnes rastie divoko rastúci predok domácej jablone jabloň Sievers. K dnešnému dňu existuje veľa odrôd tohto druhu jabloní, ktoré rastú v rôznych klimatických podmienkach. Podľa doby dozrievania sa rozlišujú letné, jesenné a zimné odrody, neskoršie odrody sa vyznačujú dobrou odolnosťou.
História:
Predkovia moderného človeka vždy jedli divé jablká. Pestujú sa už takmer 5 tisíc rokov. Vlasťou domestikovanej jablone je územie moderného južného Kazachstanu a Kirgizska (úpätie Alatau), kde sa ešte stále vo voľnej prírode vyskytuje jabloň Sievers, z ktorej pochádza jabloň domáca. Pravdepodobne odtiaľ, v čase Alexandra Veľkého alebo počas iných migrácií, prišla do Európy.
Podľa inej verzie tento ovocný strom pôvodne rástol v oblasti medzi Kaspickým a Čiernym morom. Odtiaľ sa dostal aj do iných častí sveta.
Zuhoľnatené zvyšky jablone sa našli pri vykopávkach pravekých jazier vo Švajčiarsku. Obyvatelia Európy jabloň zrejme dobre poznali už v dobe neolitu, no k jej udomácneniu v tejto časti sveta došlo oveľa neskôr.
Využitie v kuchyni:
Jablká sa jedia surové - sú veľmi dobré napríklad na trávenie po ťažšom obede. Takto môžu byť aj súčasťou rôznych šalátov.
Ďalej sa sušia - na slnku, v rúre alebo v sušičke na to určenej.
Konzervujú sa ako kompóty. Robí sa z nich džem, lekvár a marmeláda. Pektín obsiahnutý v jablkách sa pri ich výrobe používa ako želírovacie činidlo.
Pečú sa na sladko (s medom, orechmi, brusnicami a pod.) alebo ako príloha k mäsu a hydine.
V slovenskej, českej, maďarskej a nemeckej kuchyni je obľúbená roláda - štrúdľa z lístkového cesta s plnkou z čerstvých jabĺk a mnohé ďalšie sladké dezerty.
Odšťavujú sa a pripravujú sa z nich rôzne nápoje - džúsy, vína, kvas, šampanské, mušt. Brandy získané destiláciou jablčného muštu sa nazýva calvados.
Vyrába sa z nich aj jablčný ocot a jablkový pretlak či detská výživa.
Na zvýraznenie chuti sa do jedál a prípravkov z jabĺk zvyčajne pridáva škorica - neodmysliteľná súčasť jablkových receptov.
Tip: Ak potrebujete nejaké gastro rady, čo a ako pri varení či pečení s jabĺčkami, skúste si prečítať aj článok od Agaty Profi Kuchárky Jablká - gastro tipy a triky.
Priaznivé účinky na ľudský organizmus:
Slúži na hydratáciu organizmu, ako diuretikum, antioxidant a má veľké množstvo vlákniny. Jeho šupka, pod ktorou sa nachádza aj najviac vitamínov, je dobrá pre tráviaci systém či už trpíte hnačkou alebo zápchou.
Zaujímavosti:
- Jablko je známe ako ovocie hriechu z Biblie, kde ho v raji Eve ponúkol had. Spolu s Adamom ho zjedli napriek tomu, že uzavreli s Bohom zmluvu a bolo "zakázané".
- Je to jedno z najkonzumovanejších ovocí na svete.
- Odhaduje sa, že na svete sa pestuje 7 500 druhov príchutí jabĺk.
- Zlúčenina, ktorá dáva jablkám červenú farbu, sa nazýva antokyanín. Je to to isté, čo vytvára červenú farbu ruží, petúnií a iných kvetov.
- V biografii Isaaca Newtona sa spomína, že zákon gravitácie bol odvodený, keď spadlo jablko zo stromu a trafilo ho do hlavy vo vlastnom sade.
- Vďaka kyseline, ktorú jablká obsahujú, je toto ovocie dobré na čistenie a rozjasnenie zubov.
Fotka od Alexandr Dzyuba z Unsplash
