Mak

Základná charakteristika
Mak siaty (Papaver somniferum) je rastlina z čeľade makovité (Papaveraceae). 

Latinský druhový názov je odvodený od slova somnus (spánok) = rastlina prinášajúca spánok, čo veľmi dobre vystihuje pôsobenie prítomných alkaloidov. Ide o významný zdroj ópia, čo má za následok, že je v niektorých štátoch jeho pestovanie zakázané. 

Z veľkého počtu ostatných druhov u nás niektoré rastú ako poľné buriny, napr. Mak pochybný - Papaver dubium, alebo Mak vlčí - Papaver rhoeas (ten nemá psychotropné vlastnosti), ktorý má veľké červené kvety a vznikol v porastoch obilovín z pôvodného Papaver rumelicum. 

Iné druhy sa zase pestujú ako okrasné a dekoračné rastliny, predovšetkým Mak záhradný - Papaver pseudoorientale, ďalej Papaver alpinum, Papaver burseri, Papaver bracteatum a iné. 

V súčasnosti je mak pestovaný v miernom a subtropickom pásme takmer celého sveta prevažne ako potravina, na výrobu oleja a v lekárstve. Medzi najvýznamnejších pestovateľov patria Turecko, India, Pakistan a Macedónsko. Najznámejšia oblasť je však tzv. Zlatý trojuholník, zahrňujúci horské oblasti Barmy, Thajska a Laosu, odkiaľ pochádza značná časť nelegálne získavaného ópia. Menšou pestovateľskou oblasťou je tzv. Zlatý polmesiac, ktorý zahŕňa hlavne Irán, Afganistan, Pakistan a Indiu.

História maku na našom území
Pestovanie a využívanie Maku siateho má v strednej Európe (aj na Slovensku) veľkú tradíciu a dlhoročné korene. Pestovanie bolo (a je) rozšírené hlavne u slovanských národov. V historických prameňoch sa uvádza, že v bývalom Uhorsku sa najviac maku pestovalo práve na Slovensku. 

V starom Uhorsku bolo všeobecne známe, že mak je slovenský pokrm a v štatistickom opise Uhorska sa uvádza, že najviac maku pestujú Slováci v Zemplíne, v Bratislavskej župe a na Nitriansku. Okrem iného sa tu píše, že: „Slovák má veľmi rád makové pokrmy a vždy si utrhne kus zeme na jeho pestovanie“. 

Popri využívaní makového semena na priamu konzumáciu alebo lisovanie oleja, sú cennou surovinou pre farmaceutický priemysel prázdne tobolky - makovice. Sú totiž základom pre extrakciu alkaloidov ako sú morfín, kodeín, papaverín, noskapín či tebaín, potrebných na výrobu liečiv. 

Práve obsah týchto sekundárnych metabolitov obsiahnutých v rastline, predovšetkým v tobolke (nie v semenách) je dôvodom nielen pre využívanie, ale aj zneužívanie tejto rastliny na nelegálnu výrobu drog.

Využitie v kuchyni
Mak sa používa najmä ako hlavná ingrediencia do rôznych druhov pečiva - sladkého, ako makové rožteky, buchty, rolády, vyprážané pirôžky či mnohé ďalšie, aj svadobné koláče, ale dáva sa napríklad aj na slanú pleteničku. Plnia a/alebo sa s ním posýpajú parené či kysnuté buchty, pirohy a iné. Ochucujú sa s ním krupicové kaše alebo u nás veľmi obľúbené rezance či šúľance s makom. 

Tip: Prečítajte si aj článok Mak - gastro tipy a triky, kde sa dozviete ako ho skladovať a či sa môže pokaziť.

Ópium
Účinky ópia na ľudský organizmus popísal už rímsky dvorný lekár Scribonius Largus. V Ríme sa užívali ópiové prípravky vo forme piluliek, čípkov, klystírov aj zábalov. Podľa Plínia sa ópiom v Ríme liečila elefantiáza, pečeňové obtiaže, epilepsia ale aj uštipnutie škorpiónom.

Moslimský očný lekár Jesus Haly (zomrel 1010) používal makový sirup na ukľudnenie pacientov pred operáciou šedého zákalu. 

V starom Grécku sa ópium používalo nielen ako liek, ale aj pri veštení, dymových obradoch v chrámoch, pri mystériách, ale taktiež ako opojný prostriedok pri orgiách a pitkách. 

Do Číny sa pestovanie maku dostalo v 9. storočí z Perzie a po stáročia slúžilo iba na lekárske účely. Omamné účinky sa tam začali zneužívať až koncom 18.-teho storočia vďaka európskemu koloniálnemu vplyvu. Angličania dovážali do Číny ópium, aby znížili obchodný schodok. Skorumpovali úradníkov, ktorí im tento dovoz umožňovali, čo bolo jednou z príčin troch ópiových vojen (1839-42, 1856-58, 1859-60). Tie Angličania a ich spojenci vyhrali, čím si zaistili množstvo výhod, medzi ktorými bola aj možnosť dovážať do Číny ópium. 

V Európe sa ópium používalo na lekárske účely (a zneužívalo pre jeho psychoaktívne účinky) až od 17. storočia. 

Morfín
Takmer celá produkcia maku u nás je určená pre potravinárstvo a v takomto maku by morfínu malo byť len nepatrné množstvo. Analýzy obsahu alkaloidov konzumného maku z rôznych krajín ale ukazujú, že tieto množstvá silne kolíšu. 

Aby mali príslušné úrady pre kontrolu potravín v EÚ nejaký nástroj, odvodilo sa „predbežné maximálne prijímané množstvo“, ktoré by sa nemalo prekročiť. To činí 6,3 mikrogramu na kilogram telesnej hmotnosti a deň. 

Zároveň vyzývajú producentov, aby podnikli čo najvyššie úsilie pre zníženie obsahu všetkých farmakologicky aktívnych ópiových alkaloidov v semene maku na technologicky čo najnižšiu dosiahnuteľnú mieru. 

Vitamíny, minerály a nutričné hodnoty
Semená maku obsahujú v sušine cca 6 % minerálnych látok, v ktorých prevažuje vápnik a fosfor. Ďalej je to rad stopových prvkov (horčík, draslík, sodík). Z vitamínov treba spomenúť hlavne vitamín E. 

Významný zdroj vápnika - 100 g maku obsahuje až 1 400 miligramov, čo je najviac zo všetkých potravín. Je to až 12x vyšší obsah vápnika ako má mlieko, 3x viac než syry. 

Pozitívne účinky na organizmus
Vďaka vysokému obsahu vápnika môže pravidelná konzumácia maku významne prispieť k prevencii osteoporózy. Okrem toho má mak upokojujúce účinky a priaznivý vplyv na zdravotný stav vlasov, nechtov či zubov.

Nežiadúce účinky a alergény
Obmedzenie alebo až úplné vylúčenie potravín s vysokým obsahom makových semien sa odporúča hlavne tehotným ženám.

Alergia na mak patrí medzi vzácne ochorenia a medzi príznaky alergickej reakcie môžu patriť: opuch tváre, syndróm horiacich pier, bolesti žalúdka, hnačka, nevoľnosť, kašeľ, ekzém, atopická dermatitída, svrbenie, problémy s dýchaním, anafylaxia.

100 g makových semien v surovom stave obsahuje cca:

• Energetická hodnota 601 kcal
• Bielkoviny 20 g
• Sacharidy 24 g
• Tuky 44 g
• Vláknina 15 g

Fotka od Mareefe z Pixabay