Špenát je surovina, ktorú buď milujete alebo veľmi nemusíte. Konzumovať by sme ho ale mali všetci. Stačí ho zjesť naozaj len kúsok a už to dokáže byť pre naše telo skutočne prínosné. Jeho príprava v kuchyni už ani nemôže byť jednoduchšia. Okrem toho obsahuje aj veľké množstvo bielkovín a vitamínov. Vedeli ste ale, že sú situácie, kedy si na špenát treba dávať pozor? A odkiaľ pochádza? Ako súvisí s Veľkou nocou a kedy je Svetový deň špenátu? Poďme sa spoločne na túto surovinu pozrieť bližšie.
História
Podľa legendy sa táto jedinečná zelenina dostala do Európy z Perzie v 11. storočí a rýchlo si získal obľubu pre svoje, ako sa vtedy tvrdilo a predpokladalo, liečivé vlastnosti. Či sa nám to páči alebo nie, jeho presný pôvod zatiaľ ostáva neznámy.
Zloženie a priaznivé účinky na ľudský organizmus
Mladý čerstvý špenát je skutočne veľmi výživný – z hľadiska bielkovín je na druhom mieste po mladej fazuľke a zelenom hrášku.
Obsahuje ale nielen veľa bielkovín, ale aj vitamínov A, B, C, E, ktoré sa tepelnou úpravou neničia.
Špenát je známy tým, že stimuluje pankreas a črevá. Vďaka tomu sa veľmi dobre vstrebáva a na doplnenie zásob organizmu potrebnými vitamínmi a minerálmi ho stačí malá časť. Zároveň sa človek začína cítiť ľahší, keďže sa jeho telo jemne čistí – ešte v stredoveku sa guľky rolované zo špenátu používali ako preháňadlo.
Má tiež vysoký obsah jódu a v poslednej dobe sa niekedy používa ako doplnok stravy pri liečbe chorôb z ožiarenia.
Je to aj vynikajúci antioxidant - Podobne ako iné potraviny, napríklad cibuľa, aj špenát je dôležitým zdrojom antioxidantov. Obsahujú totiž B-karotény, ktoré sa premieňajú na vitamín A a pomáhajú zastaviť antioxidačné pôsobenie voľných radikálov. To zlepšuje fungovanie nášho organizmu a spomaľuje starnutie.
Môže nám pomôcť nabrať svaly - hoci sa väčšina špenátu skladá z vody, má vysoký obsah bielkovín, ktoré nám môžu pomôcť nabrať svaly. Zároveň patrí medzi zeleninu s najnižším obsahom kalórií, takže je ideálny pri diétach.
Špenát sa považuje za bohatý zdroj železa. Má tiež vysoký obsah vápnika, ale nízky obsah nasýtených tukov a cholesterolu.
Niekedy si ale naň treba dávať pozor: špenát obsahuje pomerne veľa kyseliny šťaveľovej, ktorá je v čerstvom stave absolútne neškodná, no po uvarení pôsobí na organizmus škodlivo. Preto sa na jej neutralizáciu do vriacej vody pridáva trochu mlieka.
Využitie v kuchyni
Špenát v kuchyni je dobrý v prvom rade preto, že ho prakticky netreba variť. Stačí ho umyť, mierne potriasť, potom vložiť do hrnca a zohriať, kým nezačne vädnúť. A to je maximum. Ak robíte len špenátový šalát, nemusíte ho ani zohrievať. Dokonca je vhodný len ako príloha sám o sebe.
Mladý špenát môžeme dať do šalátu, staršie hrubšie listy je najlepšie podusiť, blanšírovať alebo dusiť. Dobre sa kombinuje so slaninou, muškátovým orieškom, píniovými orieškami, smotanou, syrom, paradajkami a cícerom.
Samozrejme nesmieme opomenúť ani našu predveľkonočnú tradíciu - Zelený štvrtok - kedy sa u nás pripravujú mnohé jedlá zo špenátu, brokolice či iných zelených zelenín. K slovenskej kuchyni jednoznačne patrí tradičný špenátový prívarok, smotanová polievka či zapekaná brokolica so zemiakmi a syrom.
Z čerstvých špenátových listov sú vynikajúce šaláty - táto zelenina sa hodí k paradajkám, uhorkám, zelenine, zemiakom, ako aj k iným produktom: mäso, vajcia, orechy, huby, syr, tvaroh.
Špenát sa používa aj na výrobu plnky do sekanej. Nezabúdajme však, že špenát má skôr nevýraznú chuť, preto treba pri jeho príprave používať rôzne koreniny – čierne korenie, muškátový oriešok či cesnak na dochutenie.
V Taliansku sa špenát tradične pridáva do cestovín – čerstvý aj pyré, vo forme omáčky. Mimochodom, špenát sa používa aj na zafarbenie cestovín na zeleno.
Koláče plnené špenátom sú bežné najmä v stredomorskej kuchyni. Spanakopita je tradičný grécky špenátový koláč. Ak sa k tomu pridá aj syr, potom sa koláč bude nazývať spanakotiropita.
Tip: My vám na našej stránke ponúkame originálny recept od samuella na túto stredomorskú pochúťku v slovenskom jednoduchšom prevedení Koláč z lístkového cesta plnený špenátom a syrom.
Zaujímavosti:
Prečo kedysi špenát považovali za liek? Netvrdila to len legenda z 11. storočia. Bolo to skrátka preto, že počas prvej svetovej vojny sa používal ako liek na zastavenie krvácania. Robilo sa to tak, že sa špenátová šťava primiešala do vína a podávala sa vojakom trpiacim krvácaním. Predpokladalo sa totiž, že jeho vysoký obsah chlorofylu mal skrátiť čas zotavenia vojakov, a tak im umožniť skoršie opätovné zapojenie sa do armády.
Špenát bol obľúbenou zeleninou Kataríny Medicejskej, kontroverznej „kráľovnej“ z Florencie, ktorá žila v 16. storočí.
Vedeli ste, že 26. marca je Svetový deň špenátu?
