Hokkaido-oranžová a biela maslová tekvica

Tekvica

Plody tekvice sú okrúhleho alebo oválneho tvaru, sfarbené do oranžova alebo béžova, ale farba, tvar a veľkosť závisí od odrody. Jej hmotnosť sa pohybuje od 1 do 100 kg. Vedeli ste, že existujú aj nejedlé druhy tekvíc? A že na Halloween sa pôvodne vyrezával úplne iný druh zeleniny? Je vôbec tekvica zelenina?

Charakteristika
Tekvice majú širokú škálu veľkostí, tvarov aj farieb. Čo sa týka farby, prvá, ktorá vás určite napadne, je oranžová, no nie je to jediná farba, nájdete ich aj v žltej, čiernej, bielej, zelenej, so škvrnami či dokonca pásikmi. A čo sa týka tvaru sú okrúhle, oválne, hruškovité, cibuľovité. Ich pokožka môže byť hladká alebo drsná.

V recepte na lahodný ovocný šalát možno tekvicu nenájdete, ale technicky je to ovocie. Dôvod? Obsahuje semená.

Tekvica pri skladovaní v tme vydrží aj niekoľko týždňov. Po narezaní však vydrží v chladničke len niekoľko dní.

Tekvice rastú všade okrem Antarktídy. Podmienky na tomto kontinente nie sú priaznivé na pestovanie tekvíc. Ale inak rastú všade na svete. Hlavnými producentmi sú Čína, India, Mexiko a Ukrajina.

Tip: Ak by ste chceli vedieť, ako si tekvicu vypestovať vlastnoručne, prečítajte si náš článok s radami pre záhradkárov Ako pestovať tekvice.

História
Tekvica je najstaršia zelenina v strednej Amerike. Vlasťou tekvice je Mexiko, kde sa začala pestovať 5 tisíc rokov pred naším letopočtom. Archeológovia tvrdia, že tekvica sa v Peru pestovala ešte pred pestovaním kukurice. Už americkí indiáni používali tekvicu ako jedlo. Varili jej tvrdé zrelé plody.

Divoké tekvice objavila Vavilova expedícia v severnej Afrike v roku 1926. Tento objav dal podnet na vznik hypotézy, podľa ktorej sa práve odtiaľ tekvica rozšírila do celého sveta. Tekvica sa u nás objavila v 16. storočí. Táto nenáročná plodina, ktorá dáva veľkú úrodu sa tu dokonale zakorenila. Naše podnebie umožnilo pestovať tekvicu takmer po celom Slovensku.

Zloženie a účinok na ľudský organizmus
Tekvica je mimoriadne užitočný produkt. Obsahuje veľmi málo kalórií a toľko vitamínov a živín, že je ideálna na prípravu diétnych jedál.

Je bohatá na draslík, preto sa odporúča pri srdcových ochoreniach. 

Dokonale zmierňuje opuchy, zlepšuje intersticiálnu cirkuláciu tekutín, a to je užitočné pre srdce aj obličky. 

Tekvica aktivuje pečeň a tráviace procesy. Robí to tak jemne, že je zahrnutá do stravy pri ochoreniach gastrointestinálneho traktu a cholelitiáze.

Obsahuje pektíny, ktoré pomáhajú odstraňovať z tela cholesterol. Užitočná je aj pri hypertenzii.

Tekvicový olej znižuje hladinu cholesterolu a pomáha predchádzať problémom so srdcom a krvným obehom. Ak chcete znížiť hladinu cholesterolu prirodzenou cestou, môžete ho pridať do svojho jedálnička. 

Dužina a semená tekvice podporujú imunitný systém, čo je prospešné vždy, ale ešte viac v chladnejších ročných obdobiach, ktoré prichádzajú spolu s jej zberom a predajom.

Oranžová tekvica sa skladá z 90 % vody a má vysoký obsah antioxidantu betakaroténu. Ten sa v tele premieňa na vitamín A, ktorý pomáha bojovať proti infekciám, predchádza niektorým problémom so zrakom súvisiacim s vekom a chráni pokožku pred škodlivými UV lúčmi.

Okrem toho má dobré percento sodíka a draslíka. Obsahuje tiež horčík, vápnik, železo, fosfor, vitamíny A, B, C, D, E a K. 

Má nízky obsah kalórií, iba 25 na 100 gramov.

Tekvica môže byť prírodným liekom pre mužov s menšími problémami s prostatou. Výhody zelených tekvicových semienok sú vedecky dokázané. Semená obsahujú vysokú hladinu zinku a práve jeho nedostatok je jednou z hlavných príčin porúch prostaty.

Využitie v kuchyni
Na Slovensku sú obľúbené hlavne tekvicové polievky a prívarky s kôprom, vyprážaná alebo zapekaná oranžová či biela tekvica.

V kuchyniach sveta existuje veľa receptov, ktoré sú založené na zvýraznení prirodzenej sladkej chuti zeleniny. Napríklad tekvicu nakrájanú na plátky vložíme na 50 minút do rúry. Hotovú ju môžeme posypať cukrom a na minútu vložiť späť do rúry. Počas tejto doby cukor skaramelizuje. Získame tak chutné a zdravé „sladkosti“. Cukor je možné nahradiť medom - v tomto prípade nedôjde ku karamelizácii, ale med má svoju špecifickú vôňu a chuť - tekvica sa priam „topí v ústach“.

Na takéto pečenie si treba kúpiť malé tekvice – sú zo všetkých najsladšie. Zároveň, ak je tekvica sama o sebe dostatočne sladká, zaobídete sa aj bez pridávania sladkých ingrediencií – dobrá bude aj tak.

Pripravujú sa z nej aj rôzne dezerty, napríklad sladké koláče plnené nastrúhanou tekvicou.

Každá tekvica vyprodukuje asi 500 semienok. Tekvice sú ich skrátka plné. Semienka sú lahodným a výživným občerstvením. Lúpané tekvicové semienka sa môžu pražiť. Poskytujú antioxidanty, horčík, zinok, železo a mastné kyseliny.

Tip: Prečítajte si aj článok od našej autorky Agaty Profi Kuchárky Tekvica - gastro tipy a triky.

Zaujímavosti
Existuje asi 800 rôznych druhov tekvíc, ale iba 200 z nich je jedlých.

Na výrobu litra tekvicového oleja je potrebných asi 35 tekvíc. 

Na Halloween sa ako dekorácia bežne používa len pre túto príležitosť vypestovaný veľký druh oranžovej tekvice. Aby sa predišlo plesniam, nastrieka sa zvonka lakom na vlasy a zvnútra octom.

Aj keď môže byť lákavé tekvicu po Halloweene uvariť, stopercentne to nie je dobrý nápad. Tekvice, ktoré vydlabávame, nie sú tie isté, čo sa varia. Tie sa nazývajú koláčové alebo cukrové tekvice. Sú oveľa menšie a sladšie ako ich väčší príbuzní. Ale okrem nich existuje asi 45 rôznych druhov jedlých tekvíc, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou. Väčšina tých obrovských tekvíc pochádza z druhu Cucurbita maxima.

Tekvice spopularizovala Popoluška. Príbeh Popolušky by nebol rovnaký bez tekvice, ktorá sa stala kočom, čo ju odviezol na princov ples. Je teda vhodné, že v rozprávke sa prvýkrát použilo slovo tekvica (pumpkin) tak, ako ho poznáme dnes. Prvýkrát ju pomenoval francúzsky prieskumník Jacques Cartier v roku 1584. Nazval ju gros melon (veľký melón), v preklade pompiony. Pom-poms sa vyvinuli na pumpkins (angl.) a prvé známe použitie tohto slova v literatúre bolo práve v príbehu o Popoluške.

Tekvice neboli na Halloween vždy obľúbené. Tradícia vyrezávania tekvíc na Halloween siaha až do strašidelnej írskej ľudovej rozprávky. Íri a Škóti začali vyrezávať tváre do hľúz, ako napríklad do repy, aby vytvorili lampáše, ktoré odpudzovali zlých duchov. Prisťahovalci si túto tradíciu priniesli so sebou, keď prišli do Spojených štátov, a postupom času sa tekvice stali prvou voľbou pre tieto rezbárske práce.

Belgičan Mathias Willemijns vypestoval podľa Guinessovej knihy rekordov najťažšiu tekvicu. Vážila 1191,5 kg. Bola väčšia ako mnohé malé autá.

Komentáre


Pridajte prosím svoj názor